Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave

02/09/2026

⚔️ MOHÁČ 500: dve prednášky, jedna veľká historická téma

Tento rok si pripomíname 500. výročie bitky pri Moháči (1526) - udalosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila ďalší vývoj Uhorska a výrazne sa dotkla aj dejín Bratislavy. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili hneď dve prednášky v Sále pod klenbami na Uršulínskej 9.

📅 17. septembra 2026 o 16:00
BITKA PRI MOHÁČI
Prednáša doc. Karol Koloman Kulašik.

Prednáška sa bude venovať samotnej bitke, jej priebehu a širším historickým súvislostiam. Pozrieme sa však aj na to, čo znamenal Moháč pre ďalší vývoj Uhorska a najmä pre Bratislavu - od opevňovania mesta až po jej neskorší vzostup na politické a korunovačné centrum krajiny.

Podujatie pripravujeme v spolupráci s OZ Priatelia Bratislavy.

A ak budete mať po prednáške ešte chuť na históriu, nemusíte chodiť ďaleko! 😊 O 18:00 sa v Nádvorí Starej radnice uskutoční diskusia Múzea mesta Bratislavy "Bitka, ktorá zmenila naše dejiny: Moháč a Bratislava", na ktorej budú diskutovať historici Štefan Hrivňák a Roman Mocpajchel, autor knihy Moháč 1526 - Bitka, ktorá zmenila strednú Európu. Vstup je voľný.

A tým ešte nekončíme!

📅 24. septembra 2026 o 17:00
ZA „ZLATÝM JABLKOM“
Ako videli kresťanský Západ v Osmanskej ríši pred bitkou pri Moháči
Prednáša Attila Kovács.

Druhá prednáška nás tentoraz zavedie za hranice samotného bojiska - k tomu, ako v Osmanskej ríši vnímali kresťanský Západ v období pred Moháčom a aké predstavy, obrazy a očakávania sa s ním spájali.

📍 Sála pod klenbami, Uršulínska 9, Bratislava
🎟️ Vstup voľný

Príďte si s nami pripomenúť 500 rokov od udalosti, ktorá zmenila dejiny strednej Európy - a zároveň sa pozrieť na to, čo Moháč znamenal pre Bratislavu a ako sa jeho dôsledky premietli do jej ďalšieho vývoja.

29/08/2026

⚔️ MOHÁČ - 500 rokov

29. august 1526. Bitka pri Moháči.

Pred 500 rokmi sa odohrala jedna z najvýznamnejších bitiek v dejinách Uhorského kráľovstva.
Proti približne 25- až 28-tisícovému uhorskému vojsku, na čele s kráľom Ľudovítom II., stála približne 60-tisícová osmanská armáda sultána Süleymana I.

Porážka bola katastrofálna. Na bojisku zahynuli tisíce vojakov, významní uhorskí magnáti a cirkevní hodnostári. Pri úteku sa v riečke Csele utopil aj samotný kráľ Ľudovít II. Jagelonský.

⚔️ Čo nám Moháč vzal?

Dôsledky porážky sa čoskoro prejavili aj v Prešporku.
S rastúcou hrozbou osmanských útokov začalo mesto posilňovať svoje opevnenie. Strategické stavby na predmestiach, ktoré by mohol nepriateľ využiť proti mestu, museli ustúpiť v prospech obrany.
V roku 1528 boli tak zbúrané viaceré významné objekty vrátane Kostola sv. Vavrinca, Kostola sv. Michala, Kaplnky sv. Jakuba, Kaplnky sv. Blažeja či mestských špitálov. Neskôr zanikol aj Kostol sv. Mikuláša v Podhradí.

Dnes poznáme podobu niektorých z týchto stavieb najmä vďaka archeologickým výskumom. Ich pozostatky nám umožňujú skladať obraz Prešporka, ktorý Moháč a udalosti po ňom výrazne zmenili.

🏛️ Čo nám Moháč dal?

Porážka pri Moháči však zároveň spustila udalosti, ktoré zásadne zmenili postavenie Prešporka.
Po páde Budína a pokračujúcej hrozbe osmanských vojsk sa obyvateľstvo aj úrady presúvali do bezpečnejších častí kráľovstva. Prešporok sa postupne stal miestom správy Uhorského kráľovstva, čo v roku 1536 potvrdil uhorský snem.

A keď Osmanská ríša v roku 1543 dobyla aj tradičné korunovačné mesto Székesfehérvár, otvorila sa nová kapitola dejín mesta.

👑 8. septembra 1563 bol v Dóme sv. Martina korunovaný Maximilián II.

Prešporok sa tým stal druhým korunovačným mestom Uhorského kráľovstva.

Počas nasledujúcich storočí sa v Dóme sv. Martina uskutočnilo 18 korunovácií jedenástich uhorských kráľov a siedmich kráľovských manželiek, vrátane Márie Terézie.
Moháč tak znamenal katastrofu, ktorej dôsledky zasiahli celé kráľovstvo. Pre Prešporok však zároveň znamenal začiatok obdobia, ktoré zásadne zmenilo jeho význam a postavenie.

📸 Pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči sa prostredníctvom fotografií a archeologických nálezov obzeráme za tým, čo nám táto historická udalosť vzala - a čo následne zmenila.

Dotatočné informácie môžete nájsť aj v našom staršom článku: https://www.facebook.com/muopba/posts/pfbid0C6jMQ9sW51j3BLUJwSdM8TowYPXCUPHatpqQ8b2RyV5YYHv9PWTVu5yyUyfJ4fPZl

FOTO:
- Bitka pri Moháči nakreslená osmanskou miniatúrou - Hrad Szigetvár (Wikipedia)
- Socha cisára Maximilián II na fontáne na Hlavnom námestí (často nesprávne označovaná ako Rolandova fontána)
- Koruna sv. Martina
- označenie korunovačnej cesty v uliciach Bratislavy
- Nálezy kamenných článkov použitých v hradbovom murive
- Dóm sv. Martina - miesto korunovácií uhorských panovníkov

14/08/2026

🌉 V noci zo 13. na 14. augusta 1919 sa Petržalka stala súčasťou Československa.

Pred 107 rokmi prebehla jedna z najzaujímavejších vojenských operácií v povojnových dejinách Bratislavy. Úlohou jednotiek 1. a 2. pluku Stráže slobody bolo obsadiť územie na pravom brehu Dunaja a pripojiť Petržalku k vtedajšiemu Československu.

Akcia sa začala približne o druhej hodine ráno 14. augusta 1919. Časť vojakov sa preplavila cez Dunaj na člnoch pod dnešným Lanfranconi, ďalší potichu prešli cez most. Podľa tradovaného príbehu niektorí vojaci dokonca bežali naboso, aby ich nebolo počuť.

Dôležitú úlohu mali aj sokolské jednotky, ktoré sa ešte pred svitaním dostali ku konštrukcii mosta a odstránili pripravené výbušniny. Po zabezpečení prechodu mohli cez most začať prechádzať ďalšie jednotky, materiál aj konské povozy.

Operácii velili francúzski dôstojníci pôsobiaci v rámci vojenskej misie v Československu. Medzi jej organizátorov patril generál Eugène Mittelhauser, veliteľ československej Západnej armádnej skupiny, pričom samotnému obsadeniu velil pplk. Jean Pierre Brau. Veliteľom petržalského predmostia sa následne stal major Louis Martin.

Najpozoruhodnejšie však je, že napriek tomu, že išlo o vojenskú operáciu, počas obsadenia Petržalky sa nebojovalo. Táto augustová noc prešla bez výstrelov, obetí a zranených - na oboch stranách. Maďarská posádka bola zajatá a odzbrojená a po niekoľkých dňoch prepustená.

Obsadením Petržalky sa začala nová kapitola jej dejín. Územie na pravom brehu Dunaja získalo pre Bratislavu nielen strategický význam, ale postupne sa stalo neoddeliteľnou súčasťou mesta.

📷 Pri príležitosti výročia sa prostredníctvom dobových fotografií obzeráme späť za udalosťou, ktorá sa odohrala takmer potichu - v nočných hodinách, na člnoch a na moste cez Dunaj - a napriek tomu výrazne ovplyvnila ďalší vývoj Bratislavy.

Fotky:
1 - Stráž čs. legionárov z Talianska pri moste cez Dunaj v Bratislave - 1919
2 - Šrobár - gen. Piccione - gen. Mittelhauer - máj 1919
3 - Drôtené prekážky a ďalšie improvizované ženijné zábrany
4 - Po obsadení Petržalky čs. vojskom v auguste 1919
5 - Stanovisko II. práporu 1. pluku Stráže slobody v Petržalke
6 - Odchod madarskych vyjednavacov z Reduty
7 - Rano 14.8. vezu sa zasoby cez most
8 - V očakávaní útoku, strelci a guľomety na moste

Zdroj: archív, historik légií Ferdinand Vrábel, Ernest Huska, Československá obec legionářska, internet

10/08/2026

🔥 Dnes, 10. augusta, si pripomíname sviatok sv. Vavrinca, ranokresťanského mučeníka, ktorého kult bol v stredoveku rozšírený aj v našich regiónoch.

Pri tejto príležitosti pripomíname jeden zaujímavý archeologický nález. Počas výskumu MÚOP-u v Trnave v roku 2015 bol objavený stredoveký pútnický odznak z olova, datovaný približne na koniec 13. až začiatok 14. storočia.

Na malom štvoruholníkovom odznaku sú zobrazení sv. Vavrinec a sv. Štefan, ktorí boli spoločne pochovaní v rímskom kostole San Lorenzo fuori le Mura. Ten patril medzi významné zastávky pútnikov v Ríme. Odznak tak pravdepodobne súvisí s púťou do Ríma pri príležitosti prvého jubilea v roku 1300 a mohol byť pamiatkou na jej absolvovanie. ⛪️

Zaujímavosťou je, že podobných odznakov so sv. Vavrincom a sv. Štefanom bolo zatiaľ objavených a publikovaných iba sedem v celej Európe. Dva z nich pritom pochádzajú z územia bývalého Uhorského kráľovstva - z Budína a práve z Trnavy.

A čo Prešporok? Obyvatelia nášho mesta nemuseli za sv. Vavrincom cestovať až do Ríma. Jeho sviatok si pripomínali výročným trhom a bohoslužbami v mestskom farskom kostole.

🏛️ Aj takýto malý predmet nám môže rozprávať veľký príbeh o stredovekých pútnikoch, ich cestách a kontaktoch medzi vzdialenými miestami Európy.

Viac o trnavskom pútnickom odznaku nájdete v našom článku:

https://www.muop.eu/dnes-si-pripominame-den-sv-vavrinca

10/08/2026

🚣 Danuvina Alacris, ktorú sme mohli pred časom privítať aj na Dunaji v Bratislave, sa momentálne nachádza v náročnej situácii.

Replika rímskej veslice Danuvina Alacris už niekoľko rokov v rámci európskeho projektu putuje po Dunaji a navštevuje partnerské krajiny. Jej cieľom je približovať návštevníkom život na rímskom Dunaji a pripomínať spoločné kultúrne dedičstvo krajín, ktoré kedysi spájal rímsky Limes.

Mnohí z vás si ju možno pamätajú aj z našich podujatí na Dunaji, kde sme mali možnosť vidieť ju plávať priamo v Bratislave. O to viac nás mrzí správa, ktorá v uplynulých dňoch prišla z chorvátskeho Osijeku, kde sa Danuvina momentálne nachádza.

Loď tam už určitý čas zostáva na suchu z dôvodu nízkej vodnej hladiny Drávy, kde vystavenie drevenej konštrukcie slnku a vysychaniu začalo spôsobovať vážne problémy. Časť lode je dokonca ohrozená poškodením. Situácia si preto vyžiadala rýchlu reakciu a organizovanie jej záchrany.

Do Osijeku sa už vybrali ľudia, ktorí sa snažia zabrániť ďalšiemu poškodeniu. Medzi nimi je aj prof. Boris Dreyer, ktorý sa okamžite zapojil do organizovania pomoci priamo na mieste. Danuvinu je v tejto chvíli potrebné pravidelne zavlažovať a následne dostať do vhodného prístavu, odkiaľ bude možné zabezpečiť jej ďalší transport.

Držíme teda palce, aby sa podarilo túto výnimočnú repliku rímskej lode bezpečne zachrániť a aby sa opäť mohla vrátiť na vodu. 🤞

A zatiaľ sa môžeme aspoň obzrieť za časmi, keď Danuvina Alacris plávala aj po našom Dunaji. ⚓️

06/08/2026

🎨 Dnes si pripomíname 132. výročie narodenia významnej historičky umenia, muzeologičky, reštaurátorky, pamiatkarky, archeologičky, publicistky a umelkyne Gizely Leweke-Weyde (1894 – 1984), osobnosti, ktorá zanechala výraznú stopu aj v dejinách Bratislavy.

Pri tejto príležitosti vám prinášame tri menej známe zaujímavosti z jej života:

🕰️ Jej starý otec František Serafínsky Weyde a prastarý otec František Serafínsky Weyde patrili medzi významných prešporských hodinárov.

📜 Pri krste dostala aj meno Antónia, ktoré však počas života nepoužívala.

🎨 Jej manželom bol nemecký maliar, reštaurátor a návrhár organových prospektov Friedrich (Fritz) Leweke, ktorého sama označila za „nezvyčajne statočného človeka“. Fritz Leweke sa dožil úctyhodných sto rokov – manželia tak akoby symbolicky spojili 19. a 21. storočie.

Gizela Leweke-Weyde patrí k osobnostiam, ktoré svojou prácou významne prispeli k poznaniu a ochrane kultúrneho dedičstva Bratislavy. Dnes si preto s úctou pripomíname jej život a dielo. 🏛️

Obr. 1: Portrétna fotografia Gizely Weyde s jej podpisom. Zdroj reprodukcie:
https://www.citylife.sk/vystava/gisela-weyde-od-ateny-k-here-galeria-mesta-bratislavy

Obr. 2: Empírové hodiny, ktoré boli zhotovené v dielni prešporského hodinára Františka
Weydeho staršieho. Zdroj fotografie: https://www.invaluable.com/auction-lot/franz-weyde-pressburg-clock-high-hungary-about-302-c-2092da529c

Obr. 3: K. E. Müller: „Reštaurátor Fritz Leweke“, litografia, 1989. Zdroj reprodukcie:
https://www.abebooks.com/art-prints/Karl-Erich-M%C3%BCller-Restaurator-Fritz-Leweke/31763163725/bd

29/07/2026

🏰 Bratislavské hradby patria medzi najvýznamnejšie pamiatky historického centra mesta a stále ukrývajú množstvo zaujímavých príbehov.

Srdečne vás pozývame na podujatie Rande s mestom špeciál: Bratislavské hradby, na ktorom bude o dejinách mestského opevnenia prednášať aj náš kolega Patrik Baxa, už dnes, 29.7.2026 o 19:00.

Ak chcete spoznať Bratislavu z trochu inej perspektívy, nenechajte si túto príležitosť ujsť. Viac informácií nájdete v zdieľanom odkaze. 👇

Diskusia venovaná stredovekým hradbám a fortifikačnému systému Bratislavy. Objavte príbehy mestského opevnenia a jeho význam pre vývoj historického jadra mesta. Moderuje: Ludwig Bagin Hostia: Patrik Baxa, Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave Martin Záni, sprievodca po Bratislave...

28/07/2026

🏛️ Stará fara v Lamači bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku! 🎉

Teší nás, že k tomuto významnému kroku mohol prispieť aj Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave.

V roku 2024 náš kolega Patrik Baxa realizoval archívny výskum a terénny prieskum objektu, na základe ktorého MÚOP odporučil budovu zaradiť medzi pamätihodnosti mesta Bratislavy. Mestské zastupiteľstvo tento návrh schválilo v novembri 2024.

Výsledky výskumu následne poslúžili ako jeden z odborných podkladov pre ďalšie konanie Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Mgr. Natália Ferusová, využijúc informácie a fotografickú dokumentáciu z výskumu, pripravila podnet aj odborný podklad, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie o vyhlásení starej fary v Lamači za národnú kultúrnu pamiatku.

📜 Historické plány, dobové fotografie aj zachované architektonické detaily pomohli lepšie spoznať vývoj tejto výnimočnej stavby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dejín Lamača.

Teší nás, že ochrana kultúrneho dedičstva vzniká aj vďaka spolupráci odborníkov z rôznych inštitúcií. Práve systematický výskum, zdieľanie poznatkov a spoločné úsilie sú základom pre zachovanie našich pamiatok pre budúce generácie.

ℹ️ Rozhodnutie o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku bolo vydané. V súčasnosti však ešte plynie zákonná lehota na podanie odvolania.

Na historickom výkrese je zobrazené zameranie starého Kostola sv. Margity (nahradený súčasným v polovici 20. storočia), fary, okolitých objektov a bitúnku („Plamenauer Kürchen und Pfarhoff und Fleischbank“) – pôdorysy a pohľady, perokresba s lavírovaným akvarelom, zrejme 2. polovica 80. rokov 18. storočia. Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Dobová snímka prezentuje pohľad na faru a starý Kostol sv. Margity okolo roku 1930. Zdroj: Archív mesta Bratislavy.

09/07/2026

🧩 Každý archeologický výskum je malým dielikom veľkej skladačky dejín Bratislavy.

Počas výkopových prác pred Starou tržnicou sa našim archeológom podarilo doplniť ďalší kúsok poznania o zaniknutom Kostole sv. Vavrinca. Vďaka výskumu môžeme postupne spresňovať podobu jednej z významných stavieb historického Prešporka a lepšie porozumieť príbehom ľudí, ktorí tu kedysi žili.

🏺 Archeológia nie je len o veľkých objavoch. Často sú to práve drobné nálezy a nové súvislosti, ktoré postupne odhaľujú skutočný obraz minulosti.

Viac o priebehu výskumu nájdete na našej webovej stránke.
https://www.muop.eu/archelogicky-vyskum-pred-starou-trznicou